Mám sa rozhodnúť pre túto možnosť alebo radšej pre tú druhú? Niekedy sa nevieme ani za svet rozhodnúť. Zasekli sme sa v dileme. Keď to trvá pridlho, tak sa tým trápime. Nevieme si vybrať a tak nás naša nerozhodnosť frustruje.
Neschopnosť rozhodnúť sa potrápi z času načas každého z nás. Prehliadame však pri tom to, že dilemy sú pre nás v mnohom užitočné. Pozrime sa na to, ako nám dilemy prospievajú a ako sa dopracovať k rozumnému rozhodnutiu.
Rovnako, ako sú nevyhnutné konflikty, lebo ľudia sú rôzni, tak sú nevyhnutné aj dilemy, pretože svet nám vždy ponúka nejaké možnosti. Avšak, miesto radosti zo slobodného vyberania, sa niekedy chytíme do pasce dilemy.
Niekedy sme paralyzovaní tým, že sa nám obe možnosti nepáčia. Inokedy vidíme, že obe možnosti sú super. Ale ani v jednom prípade si nevieme vybrať menej zlú alebo tú naozaj lepšiu. Najčastejšie nás však blokuje, že jednotlivé možnosti majú toľko rôznych pre aj proti, že strácame prehľad, ktorá možnosť celkovo prevažuje nad druhou. Aj preto si nevieme vybrať.
Americký psychológ Barry Schwartz vo svojej skvelej knihe Paradox voľby – prečo menej je viac, píše o tom, že naša sloboda voľby a množstvo možností, ktoré máme k dispozícii, často negatívne ovplyvňujú našu duševnú pohodu. Paradoxom voľby je totiž to, že miesto slobody rozhodovania sme paralyzovaní a stresovaní v zložitej dileme.
Problémom nie je dilema, ale to, že v nej uviazneme.
Samotným problémom nie je len neschopnosť si vybrať. Postupne sa trápime aj tým, že sme zaseknutí. Niektoré prekážky v rozhodovaní si však spôsobujeme sami. Tu je niekoľko z nich.
1. Príliš si to komplikujeme – vytvoríme si priveľa kritérií, ktoré musia byť splnené, aby sme sa pre jednu z možností rozhodli.
Ďalším z dôvodov uviaznutia v dileme rozhodovania je neschopnosť rozumne porovnávať medzi sebou príliš veľa možností.
2. Hľadáme dokonalú voľbu. Často si nevieme vybrať, lebo si myslíme, že keď si vyberieme jedno, tak budeme ľutovať, že sme si mali vybrať druhé. Zabúdame na to, že každé rozhodnutie má svoje pre a proti. Aj to, ktoré sme si vybrali a aj to, ktoré sme si nevybrali. Podstatné je vybrať si a držať sa rozhodnutia.
Napríklad štúdia Daniela T. Gilberta a Jane E. J. Ebertovej (2002) ukazuje, že najspokojnejší sú tí ľudia, ktorí si vybrali a hotovo. Najmenej spokojní boli tí, čo váhali, či nezmeniť svoje rozhodnutie. Od týchto váhavcov boli spokojnejší dokonca aj tí ľudia, ktorí sa rozhodli zle, ale stáli si za tým! Dôležitejšie ako výsledok rozhodnutia je pre našu spokojnosť uvedomenie, že sme nabrali odvahu si vybrať a dokázali sme nad svojím životom prevziať zodpovednosť.
3. Berieme do úvahy viac druhých ako seba. Sme sociálne tvory – žijeme v spleti rodinných, priateľských a pracovných vzťahov. Málokedy sa rozhodujeme vo veciach, ktoré nemajú vplyv na iných. Sme sociálne inteligentní a tak berieme do úvahy názory druhých, súcitíme s nimi, zohľadňujeme ich možné reakcie na rozhodnutie a aj na nás samotných. Je to prejav našej ohľaduplnosti voči ostatným. Je dobré, že berieme do úvahy ako naše rozhodnutie iným prospeje alebo ublíži. Avšak aj toto spôsobuje, že pred konečným rozhodnutím zamrzneme.
4. Vonkajšie neznámo.
Ako to celé dopadne? Nerozhodnosť prežívame, keď si nevieme predstaviť, aké budú následky nášho rozhodnutia. Neistota je obava z toho, čo nastane.
Neistota je strach z neznámeho, a tak pomáha zistiť si viac informácií. Keď máme o budúcnosti presnejšiu predstavu, môže nám to pomôcť rozhodnúť sa.
Samozrejme, niekedy naša neistota rastie práve z toho, že vieme ako negatívne svojím rozhodnutím ovplyvníme druhých a ako nepríjemne budú na nás reagovať.
Dôvodom neistoty nie je váhavosť, ale obava z rizika a strach prevziať zodpovednosť za rozhodnutie.
Ako to celé zvládnem? Rozhodnutie prináša zmenu. Prináša pozitívne, ale aj negatívne dôsledky a aj viacero neznámych. Sme na to pripravení? Veríme si? Často sa bojíme rozhodnúť práve kvôli tomu, že neveríme sami sebe, či s našimi schopnosťami dokážeme zvládnuť, čo nás čaká.
5. Vnútorné nejasno
Častým dôvodom zablokovania v dileme je aj nejasno, ktoré máme vo svojom vlastnom vnútri. Ľudia, ktorých dilema paralyzuje, nemusia byť ani nezodpovední ani ustráchaní, len sú desaťročia zvyknutí uprednostniť potreby druhých pred potrebami vlastnými.
Výsledkom takéhoto prehliadania vlastných potrieb však často býva, že si ich už ani nevieme poriadne uvedomiť alebo ich nepokladáme za dôležité. A to spôsobuje nerozhodnosť.
Nejde iba o to zistiť, na čom nám záleží, ale ŽE na tom záleží.
Dilema nás môže obohatiť. Záťažou je pre nás vtedy, keď sa v nej zasekneme. Dilema nás vedie k zamysleniu sa nad sebou. Z dilemy rozhodovania sa nevieme vymotať preto, lebo máme nejasno sami v sebe. Preto sa oplatí mať odpovede na niektoré kľúčové kritériá a ako budú rozhodnutím ovplyvnené:
| POTREBYČo získam, ak sa rozhodnem?
Čo stratím, ak sa nerozhodnem? Koho potreba v skutočnosti stojí za mojou dilemou? |
HODNOTYNa čom mi záleží?
Čoho sa nechcem vzdať? Aká je cena tejto dilemy? |
| CIELEKam ma moje rozhodnutie posunie?
Aké ďalšie dvere mi to otvorí? Je toto to, čo skutočne chcem? |
PRIORITYČo je pre mňa v tejto chvíli najdôležitejšie?
Ako dôležité je rozhodnúť sa teraz? Čo je na teraz nepodstatné? |
Odpovede na kľúčové otázky častokrát vychádzajú z našich silných stránok. Preto sebapoznanie pomáha pochopiť a prijať to, na čom mi záleží a tiež z čoho môže prameniť práve moja dilema. Ak mi napríklad veľmi záleží na kvalite (Maximizer), ľahko sa môžem zaseknúť v dileme, keď sa mi ponúkajú ďalšie možnosti na vyšpičkovanie môjho projektu. Pomáha mi uvedomiť si, kedy môže aj moja silná stránka ísť proti mne – zaseknem sa lebo ju prešvihnem.
Zaseknutie v dileme spôsobuje aj mylné presvedčenie, že nemáme iné možnosti. Len tie, čo sa ponúkajú. Napríklad, keď máme dve pracovné ponuky. V jednej budeme mať skvelý príjem, ale málo času na rodinu a v druhej budeme mať viac času na rodinu, ale menší príjem. V oboch ponukách je jedno dôležité kritérium splnené, ale druhé dôležité nám tam chýba. A sme zaseknutí.
Zabúdame na to, že s oboma budúcimi zamestnávateľmi môžeme vyjednávať, že môžeme hľadať ďalšiu ponuku, ktorá bude viac spĺňať obe dôležité kritériá. Zabúdame aj na to, že keď sa porozprávame s rodinou aké sú voľby, tak si vieme nakoniec spoločne vybrať, čo uprednostníme. Buď sa aj rodina uskromní, lebo chcú byť viac spolu s nami alebo si povedia, oukej mami, oukej tati, chápeme, že potrebujeme mať teraz takýto príjem, nebudeme ti teda nič vyčítať a zariadime sa tak, aby to málo času, čo ti ostane, spoločne kvalitne využijeme. Vyberieme si tak, aby sme nemali výčitky svedomia.
Pýtajme sa nielen na to, ktoré rozhodnutie bude lepšie, ale aj ktoré by bolo horšie – ak by sme nemali príjem alebo mali niekoľko rokov málo času pre rodinu?
Mnohé rozhodnutia, ktoré po nejakej dobe začneme ľutovať často môžeme znova zmeniť. Väčšina rozhodnutí je dočasných a ešte sa aj po rozhodnutí sami menia. Niekedy k lepšiemu, inokedy k horšiemu. Napríklad, nám môžu v práci zvýšiť alebo znížiť odmeny, umožniť flexibilnejší čas alebo naložiť viac práce.
Neočakávajme, že rozhodnutia sú konečné a nezvratné, neočakávajme, že každá voľba musí spĺňať všetky naše kritéria. Keď sa bojíme, že po rozhodnutí už nebudeme nič môcť zmeniť, tak sme pochopiteľne paralyzovaní. A keď očakávame, že voľby musia spĺňať všetko, tak sa nedočkáme.
Vymotať sa z dilemy nám pomôže aj to, že miesto nekonečného rozoberania alternatív iba v hlave si našu dilemu dáme do priestoru. Dáme ju von zo seba, aby sme na ňu videli.
Píšte a kreslite – nakreslite si alebo priraďte obrázok ako každá voľba vyzerá. Potom k obrázku prikladajte pre a proti na samostatných papierikoch. Lepší prehľad pomáha sa rozhodnúť.
Voľba v priestore – dajte si každú voľbu (napríklad ponuka práce A a ponuka práce B) na samostatnú stoličku. Stoličky dajte do iných častí priestoru a skúste si uvedomovať ako sa cítite, keď sa pomaly blížite k jednému pracovisku a potom k druhému. Potom si sadnite na stoličku a plne si predstavte, že už žijete dané rozhodnutie a ako sa v ňom cítite. Zámerom je precítiť každú z alternatív tak, akoby sa práve stala skutočnosťou. Získate tak väčšie sebauvedomenie a aj väčšiu istotu.
Extrémne scenáre – predstavte si najlepší možný scenár a najhorší možný scenár po rozhodnutí. Niekomu pomáha predstaviť si, ako najlepšie sa môže každá voľba vyvinúť alebo ako najhoršie môže každá voľba dopadnúť. Pri takom extrémnom scenári si vieme predstaviť, že „tak do takéhoto rizika nejdem“ alebo naopak, ani najhoršia verzia nie je nič hrozného, čo by sme nevedeli zvládnuť. A tak sa zbavíme svojich obáv a slobodnejšie sa rozhodneme alebo si uvedomíme, že toto naozaj nechceme zažiť a tak sa rozhodneme inak.
Keď chcete vedieť ako sa budete cítiť v nejakej situácii, ktorú ste nezažili, spýtajte sa tých, čo to už zažili. Spýtajte sa ľudí, ktorí robili podobnú voľbu, ako v nej postupovali a čo im pomohlo rozhodnúť sa. Nejde o to, čo si vybrali, ale ako uvažovali a akú skúsenosť získali.
Na záver vám možno prekvapivo ponúkneme aj opak toho, čomu sme sa venovali doteraz. Zablokovanie v rozhodnutí je niekedy spôsobené prílišným analyzovaním. Moc to rozoberáme. Hľadáme dokonalé riešenie, ktoré nemusí existovať. Ideme do množstva detailov, v ktorých sa prestaneme orientovať. Chceme byť perfekcionisti. Očakávame, že dokážeme ošetriť všetky aspekty rozhodnutia. Myslíme si, že keď si všetko predstavíme, premyslíme, ujasníme, tak budeme mať budúcnosť pod kontrolou. To je nemožné, a preto budeme trpieť nielen pred rozhodnutím, ale budeme nespokojní aj po ňom.
Prijmime našu voľbu s otvorenou náručou, pozitívnou zvedavosťou a dostatočným sebavedomím, že s tým, čo príde sa dokážeme vysporiadať. Robíme predsa rozhodnutie, ktoré nám môže pomôcť k lepšiemu zmeniť život, prácu, vzťahy, zdravie či psychickú pohodu.
Želáme vám i nám, aby sme dilemy, ktoré môžu z aktuálnej spoločenskej situácie vzniknúť hlavne zvládli v zdraví!
2023 © Maxilogy™ · All rights reserved.
Doprajte si zážitok zo systemického prístupu v práci s tímami. Táto kniha je tu pre vás a tímy, ktorých ste súčasťou. Objednať si ju môžete v našom e-shope.
