Nepotrebujem kávu, využívam silné stránky

Každý z nás chce byť úspešný aj šťastný. Niekedy však s úspechom šťastie strácame. Šťastie a úspech sa však dajú skĺbiť – napríklad cez rozvíjanie a využívanie silných stránok. Prečo tvrdíme niečo takéto odvážne? Čítajte ďalej.

NEPOTREBUJEM KÁVU, VYUŽÍVAM SILNÉ STRÁNKY

Výskumníka silných stránok, psychológa Donalda Cliftona, prekvapilo zistenie pri výskume čitateľských zručností. On a jeho tím chceli odmerať, ako výcvik zručností v čítaní ovplyvní zlepšenie čitateľského výkonu. Najprv si rozdelili čitateľov na slabých, ktorí pred tréningom prečítali asi 90 slov za min­útu, a na skupinu talentovaných. Tí prečítali až 350 slov za minútu.Potom obe skupiny vytrénovali za rovnaký čas rovnakými metódami v rýchlejšom čítaní s poro­zumením. A ono to naozaj fungovalo. Tí slabí sa z 90 slov zlepšili až na 150 slov za minútu – čiže o 66 %! Úžasné, čo dokáže tréning, však?Lenže talentovaní už pred tréningom vedeli čí­tať až 350 slov za minútu, teda dvakrát viac ako tí slabí po tréningu. A nielen to – tréningom sa talentovaní zlepšili až na 2900 slov (!) za minú­tu. Zlepšili sa teda až o neuveriteľných 828 %! Pri tomto experimente si Donald Clifton uve­domil, že ľudia, čo majú predpoklady (talent) na nejakú činnosť, sa pri ich rozvíjaní oveľa viac zlepšujú ako tí, čo ich nemajú. Aby si Donald Clifton svoju hypotézu overil, začal sa venovať výskumu silných stránok a os­tal pri tom po celý svoj život. Výsledkom je potom celá veda o silných stránkach a nástroj Clifton­Strengths, ktorý ich zisťuje. Tento experiment ukázal nielen to, ako sa sil­né stránky prejavujú pri zrýchlení učenia, ale aj to, prečo na nich tak veľmi záleží aj v pracovnom prostredí. O tom je celý článok.

ZAMERAJME SA NA TO, ČO NÁM IDE, NENAPRÁVAJME NEDOSTATKY

Som viac extrovert alebo introvert? Mám rád de­taily alebo preferujem nadhľad? Akú mám schop­nosť pracovať so zmenou, so stresom a aký mám štýl riešenia konfliktov? Mnohé veci o sebe intuitívne tušíme, ale našu pozornosť často venujeme najmä tomu, čo nám nejde. Typickým príkladom je snaha zdokona­liť svoje prezentačné zručnosti. Aj niekoľkokrát absolvovaný tréning však pomôže len vtedy, keď je prednášanie publiku pre nás aj motivu­júce a uspokojuje nás. Inak sa pri prezentáciách stresujeme aj počas tréningu, aj pred ozajstným publikom. Ak však svoju pozornosť obrátime na silné stránky, potom sa môžeme sústrediť na to, na čo máme predpoklady, miesto toho, aby sme sa sna­žili krvopotne meniť to, v čom sme slabí. Pracovať na svojich slabinách býva úmornej­šie a často ani nevedie k žiaducemu výsledku. Len sme viac frustrovaní, že ani napriek snahe sa dostatočne nezlepšíme. Ako tí z výskumu čí­tania – tréningom sa zlepšili, ale neboli ani ná­hodou takí dobrí ako tí, čo mali čítanie ako sil­nú stránku. Na druhej strane, keď si vezmeme niekoho, koho silná stránka je formulovať myšlienky, píše si nápady, básničky, denník alebo amatér­sky blog, a budeme ho trénovať v tvorivom písa­ní, tak sa bude pravdepodobne rýchlo zlepšovať aj v písaní výročných správ. Keď môžeme silné stránky využívať, potom bývame spokojnejší, šťastnejší a dokážeme veci robiť nielen s väčšou radosťou, ale aj efektívnej­šie a kvalitnejšie. Toto sú tvrdenia ako z reklamného letáka, ale realita je naozaj taká, že každý máme nejaké ta­lenty, čiže vrodené predpoklady. Talentom volá­me prirodzene plynúce spôsoby nášho rozmýš­ľania, emocionálneho reagovania a správania, ktoré vieme produktívne využívať.

SILNÉ STRÁNKY VYCHÁDZAJÚ Z NAŠICH POTRIEB

Silné stránky výrazne ovplyvňujú našu spokoj­nosť alebo frustráciu – je to tým, že vychádzajú z našich potrieb. Ak sme si svojich potrieb vedomí a vieme ich pomenovať, potom býva pre nás jed­noduchšie druhým o nich povedať. Vďaka tomu vieme s kolegami alebo s nadriadenými robiť veci v práci takým spôsobom, ktorý viac vyhovuje na­šim potrebám a silným stránkam. Od malička nás prirodzene ťahá robiť činnos­ti, čo nás viac uspokojujú, a preto sa v nich rých­lejšie rozvíjame a v dospelosti sme v nich dob­rí. Ak radi akčne organizujeme, potom budeme spokojní napríklad v eventovej agentúre. Ak by sme však mali miesto toho sedieť za poklad­ňou v prázdnej predajni, budeme neuveriteľne frustrovaní. Ak máme radi harmóniu vo vzťa­hoch, potom pracovať na oddelení vymáhania pohľadávok bude pre nás utrpenie, lebo sa viac hodíme do prostredia, kde s klientmi ladíme – na­príklad v nejakej pomáhajúcej profesii. Našu aktuálnu nespokojnosť v práci môže spô­sobovať fakt, že nemáme priestor uplatňovať naše silné stránky. Napríklad – pri úplne nových úlohách niektorí milujú práve tú novosť a nejas­nosť a to im umožňuje hľadať originálne rieše­nia. Avšak ľudia so silnou stránkou Disciplína budú pri takýchto úlohách frustrovaní, lebo ich potreba je mať štruktúru, ciele a termíny. Preto je dôležité, aby sme rozumeli, ktoré naše potre­by sú spojené so silnými stránkami, aby sme ve­deli s druhými o nich hovoriť. Zásluhou takých­to rozhovorov sa nám potom lepšie spolupracuje. Vďaka poznaniu silných stránok vieme zis­tiť nielen to, čo nám v práci chýba, ale aj čím do nej vieme prispievať. Silné stránky sú totiž naším jedinečným vkladom – či už je to schop­nosť analyzovať, spontánne sa púšťať do akcie, organizovať alebo harmonizovať vzťahy. Pri uchádzaní sa o novú prácu je takéto realistické seba-vedomie veľkým prínosom. Vieme tak au­tenticky na pohovore do nového zamestnania ho­voriť o tom, v čom sme dobrí.

TALENT X INVESTÍCIA = SILNÁ STRÁNKA

Talent však k úspechu a šťastiu nestačí. Až keď sa nám počas života darí naše predpoklady (ta­lenty) rozvíjať, tak sa z nich stávajú silné stránky. Počas života sme vystavovaní tisíckam príleži­tostí a v nich si svoje talenty aj netalenty tes­tujeme. Napríklad môžeme už od detstva vnímať, že spev nám ide dobre aj ľahko a prináša nám na­vyše i veľa potešenia. Alebo máme trápnu skú­senosť, že nám ide ťažko a prináša potešenie len našim ambicióznym rodičom, ktorí nás predha­dzujú návštevám, aby sme im zaspievali. Keby sme však boli ako Freddie Mercury alebo Elton John, potom by sme spev a zabávanie publika mi­lovali tak, že by sme na skúšky kapely utekali aj napriek zákazu rodičov. Talenty si obvykle spájame s umením alebo športom, no ich prejavy sú oveľa širšie. Naprí­klad, nejde iba o spev, ale o celkovú chuť pred­viesť iným, čo dokážeme urobiť v tímovom pro­jekte, pokojne aj v účtovníckej firme. Silnou stránkou je, že máme odvahu stáť pred ľuďmi, baví nás ich zaujať a nadchnúť pre novú myš­lienku či skvelé výsledky (napríklad cez talenty Command, Communication, Futuristic).Talenty sú vrodené predpoklady, ktoré sa však rozvíjajú iba tým, že do nich investujeme čas a energiu. Aj preto sa oplatí ich poznať, aby sme čas a energiu na ich rozvíjanie investovali správ­nym smerom. Vtedy oveľa rýchlejšie napredujeme smerom k excelentnosti a samotná činnosť nás viac napĺ­ňa a častejšie zažívame flow, teda hlboké ponore­nie do náročnej činnosti, ktorú dobre zvládame.

DOBRÝ ŠÉF VYUŽÍVA TALENTY ĽUDÍ

Šéfovia si často myslia, že poznajú silné stránky ľudí v tíme. Nespokojní šéfovia majú dokonca jas­né presvedčenia, ktoré silné stránky by ich ľudia mali mať. A oni, potvory, ich nemajú! A nielen to – šéfovia zvyknú tvrdiť, že každý pracovník je iný, a preto s každým aj odlišne vy­chádzajú. Je to však zriedka pravda. Výskumy profesora organizačného správania na Stan­fordskej univerzite, Roberta I. Suttona, ukazu­jú, že nadradená pozícia šéfa nás zaslepuje voči vlastnému správaniu. Ako šéfovia rýchlo stráca­me sebareflexiu. A svojím šéfovským správaním skôr nútime podriadených, aby sa prispôsobovali nášmu štýlu, nie my ich. Keď však lepšie poznáme, ako my aj naši pra­covníci pristupujeme k vykonávaniu úloh, vzťa­hom, stratégii a ovplyvňovaniu druhých (to sú oblasti silných stránok), potom vďaka tomu do­kážeme vychádzanie s nimi lepšie prispôsobiť ich aj našim preferenciám. Keď rozumieme, na čo naši podriadení lepšie reagujú, potom aj vieme podporiť ich motiváciu tým, že im ponúka­me úlohy, v ktorých silné stránky využijú, alebo ich nevystavujeme úlohám, ktoré sú ich silným stránkam protichodné. Zároveň je priam nutné, aby sa na nastavovaní spolupráce podieľali obe strany. Oprávnene však budete namietať, že realita neumožňuje vyberať si, komu dáme akú úlohu. Toľko voľnosti predsa nemá žiadny šéf. A máte pravdu. Niečo vieme ovplyvniť a niečo veľmi nie. Vtedy sa však dá zmeniť aspoň spôsob, akým o úlohe komunikujeme. Keď povieme pracovní­kovi: „Vieš mi k tomuto vymyslieť niekoľko ná­padov? Najlepšie do zajtra,“ – potom pod takýmto časovým tlakom a nutnosťou vymýšľať nové veci bude nadšený len vtedy, ak je kreativita a potre­ba akcie jeho prirodzeným postupom (napríklad cez talenty Ideation a Achiever). Ak to tak nie je, bude sa s úlohou trápiť, stre­sovať a úloha nebude urobená tak kvalitne ako by sme očakávali. Nízka kvalita úlohy však nebu­de ovplyvnená tým, že by bol kolega lenivý alebo neschopný, ale že nemal ako pri úlohe uplatniť svoje silné stránky. Keď sa pracovníci v úlohách sebarealizujú, potom je v tíme jednoduchšie dosiahnuť nielen excelentné výsledky, ale aj to, že sa ľudia budú do práce viac tešiť a budú v nej spokojní.

NEJDE IBA O ÚLOHY, ALE AJ O KOMUNIKÁCIU

Keď si chceme získať ľudí v tíme pre úlohy a prá­cu, keď chceme, aby boli motivovaní a angažova­ní, tak hľadáme možnosti, aby to, čo je pre nich prirodzené, mohli v práci uplatniť. Nejde iba o zmenu práce a jednotlivých úloh, ale často aj o odlišnú komunikáciu o daných úlohách. Napríklad pýtať si okamžitú odpoveď od zva­žovacieho človeka môže byť pre neho stresujúce. Keď mu však vytvoríme dostatočný čas veci si pre­myslieť a informovane sa rozhodnúť, bude to na­koniec prospešné pre obe strany. A aj keby nás čas tlačil a nemôžeme mu ho dať viac, prejav pochope­nia potreby druhej strany ľudia vždy ocenia. „Ja viem, bolo by ideálne na toto mať dva týždne. Žiaľ, máme len dva dni, pozri sa na to aj tak, prosím ťa.“ Poznaním silných stránok a nedostatkov v tíme je jednoduchšie pochopiť, prečo sa niektoré očaká­vania nenapĺňajú. A tak, na naše prekvapenie, aj tím plný kvalitných odborníkov, schopných ino­kedy prinášať super riešenia, sa môže v tvorivosti zaseknúť, keď majú svoje nápady verejne obhajo­vať pred ostatnými. Nápady neprinesú nie preto, že by boli pasívni, ale preto, že presadzovanie svo­jich myšlienok voči druhým nie je ich primárna potreba a silná stránka. Práve naopak – konfron­tácia ich stresuje a budú radšej ticho.

POZNAJ SÁM SEBA A BUDEŠ LEPŠIE PRACOVAŤ AJ ŽIŤ

Na záver – je užitočné rozumieť samým sebe – svojim talentom a potrebám. Potom presnejšie vieme, čo a ako nás uspokojí a prečo nás niečo frustruje. Vieme sa tak lepšie v sebe orientovať a rozumnejšie rozhodovať. Šéfom je užitočné rozumieť nielen samým sebe, ale aj ostatným ľuďom v tíme, aby ich vedeli efek­tívne viesť. Poznanie silných stránok prináša realistické sebavedomie – sme si vedomí, v čom sme dobrí a v čom sa vieme rýchlo rozvíjať. Vieme tak na­smerovať svoj drahocenný čas a energiu do čin­ností, ktoré nás uspokojujú a sme v nich aj dobrí.

AKO ODHALIŤ V PRAXI SVOJE SILNÉ STRÁNKY?

Začať môžeme s piatimi prejavmi talentu. Takto sa po celý náš život prejavujú v práci, každodenných činnostiach aj našich záľubách:

1. Túžba – k akým aktivitám ma to prirodze­ne ťahá?
2. Rýchle učenie sa – ktoré typy aktivít sa viem rýchlo učiť?
3. Flow – pri ktorých aktivitách mi automatic­ky naskakuje, čo mám robiť?
4. Záblesky excelentnosti – počas akých akti­vít zažívam momenty úspechu a vravím si: „To sa mi ako podarilo!?“
5. Uspokojenie – ktoré činnosti ma napĺňajú tak, že keď ich skončím, okamžite sa pý­tam: „Kedy to môžem robiť znova?“